MEMC Veľký Slavkov

SPRÁVA Uganda č.2 marec 2011

Kalungu, 31.3.2011

Uganda 2. časť (pôvodina v pdf)

„Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zloziť a ležať, tvoja chudoba ta prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec.“ (Prísl. 6, 10 - 11)

 

Jinja - takto sa chodí po vodu

Neďaleko Arushe je mestečko Moshi, ktoré leží pod majestátnym Kilimandžárom. Na ceste späť sme zažili východ slnka, ktorý sfarbil horu do ružova. Vyzerala veľmi jednoducho, ale to len preto, že bola veľmi, veľmi ďaleko. Podarilo sa nám ju odfotiť a pri veľkom priblížení bolo možné rozoznať sneh na jej vrchole. Táto oblasť je tiež typická Masajmi a ich typickou kultúrou a spôsobom života. Videli sme holohlavé masajské ženy ovešané korálkami, typické dlhánske ušné laloky, topánky zhotovene z pneumatík, červené odevy, vysokí muži s pastierskou palicou v ruke a nožom za opaskom... Na sever od Arushe sa krajina kompletne zmenila. Zeleň a lesy vystriedali suché nekonečné pláne, na ktorých vietor vytváral víry z prachu a pôdy. Pomedzi to boli vidno trsy trávy a nízke kry a množstvo pastierov oviec. Toto mi dosť silno pripomínalo klasickú scenériu z biblických čias. Tanzánia je moslimská krajina a teda aj obyvateľstvo a ich obydlia sa líšilo. Ženy i dievčatka – klasicky zahalené od hlavy po päty, muži v dlhých košeliach, pripomínajúcich nočnú košeľu a typickou oválnou čiapkou na temene hlavy, mešity po krajoch cesty, spev modlitebníkov z megafónov...

Areál našej ubytovne, v pozadí Viktoriine jazero

Z Kene sme veľa nevideli, lebo oba razy sme tadiaľ prechádzali potme. Nairobi sme míňali uprostred noci. Z toho, čo som mala možnosť vidieť, je to klasické veľkomesto, rušné aj uprostred nočnej hodiny, plné áut a chodcov. Videli sme bohaté štvrte s hotelmi, bankami a výškovými budovami, ale i také obyčajnejšie s klasickými bytmi a obchodíkmi.

Uganda – opäť iný obraz... nekonečné pláne s ryžou, kávou, kokosovými palmami, či aloe vera... Obyvatelia sú postavou väčší, zavalitejší ako zambijčania.

Hraničné prechody – veľmi, veľmi rušné. Človek si musí dávať naozaj pozor. Hlavne ako jediný beloch priťahuje záujmy všetkých „meničov peňazí“, žobrákov a mrzákov, predavačov jedla či suvenírov...

Slnko nad Viktoriinym jazerom práve vychádza

Každý na vás pokrikuje, prípadne začne ťahať nejakým smerom v snahe vám „pomôcť“. Pri okienkach nekonečné rady s nekonečnými formulármi na vypĺňanie. Ale i tu sa náš Pán mocne dokázal a cely ten chaos sa nám podarilo zvládnuť bez akýchkoľvek problémov, či ujmy. A môj pas je obohatený o množstvo zaujímavých pečiatok a víz...

Zážitkom počas takejto cesty je, samozrejme, hľadanie, nájdenie a samotné použitie záchodov. Človek vidí, čo ešte nevidel a zažije čo ešte nezažil...

Samotné stretnutie misionárov v Jinji bolo pre mňa veľkým povzbudením. Stretlo sa nás tam asi 50 účastníkov zo všetkých kútov Afriky – Rwanda, Kongo, Etiópia, Malawi, Mozambik, Guinea, Sudán, Burundi... Misionári pochádzali všetci z Nemecka, a svoje zastúpenie tam mali rodiny s malými deťmi, rodiny s väčšími deťmi, slobodní muži, slobodné ženy, manželské páry.... Vekové zloženie bolo tiež pestré – počnúc 28-, 33-, cez 40- a 50-, až po 67- ročných! Ich životné príbehy a skúsenosti boli naozaj inšpiratívne – niektorí sú na misijnom poli len krátko, iní už dlhé roky, niektorí pracujú v dedinách a odľahlých oblastiach, iní vo veľkomestách ako napr. v hlavnom meste Etiópie – Addis Abeba. Z profesií si tam našli svoje zastúpenie učitelia, lekári, stavební inžinieri, poľnohospodári, mládežnícki pracovnici, počítačoví experti, či ekonómovia.

Tu, presne tu, pramení NÍL!

Obzvlášť zaujímavý bol pre mňa príbeh staršieho páru (okolo 60 rokov), ktorí sa po 20-ročnej prestávke opäť vrátili na misijné pole. Momentálne pôsobia v Južnom Sudáne v oblasti poľnohospodárstva. Zápasia predovšetkým s učením sa miestneho jazyka – ako sami povedali: „už to nejde do hlavy tak ľahko ako za mlada“. Zvláštny život tiež vedie slobodný mladík krátko po 30-tke. Učí v škole, v odľahlej oblasti Burundi, kde je široko – ďaleko sám beloch. Úplne iný život má mladá rodina so štyrmi malými deťmi – obaja rodičia sú lekári a svoj čas musia spravodlivo deliť medzi výchovu detí a misiu v komunite. Pôsobia v Ugande.

Čas pri štúdiu Biblie a spoločných večeroch, debaty vážne i vtipné – o prekonaných chorobách, o absolvovaných cestách, o hygienických podmienkach, a „samozrejme“ o kulinárskych zážitkoch, to všetko mi pomohlo dotvoriť si obraz o práci v teréne, o kladoch a záporoch, zápasoch i radostiach zahraničných misionárov...

Jinja – tu sme bývali

Krásne prostredie Viktoriinho jazera, nezabudnuteľné východy slnka, výlet ku prameňu Nílu – to všetko a ešte viac dodalo našej konferencii nádych dovolenky a zaslúženého oddychu :-)

Biblické hodiny sme mali ku knihe proroka Ozeáša. Spočiatku som bola skeptická voči tomu, ako chceme túto knihu aplikovať do našich životov, ale nakoniec som bola milo prekvapená, aké je to aktuálne napr. aj v mojom živote. Za celú tému by som spomenula dva snáď najvýstižnejšie citáty: „Len poslušný dôveruje – a len dôverujúci je poslušný.“ (D. Bonhoeffer) „Pane, ak ty voláš, chcem ísť: poslušnosť prichádza pred pochopením.“ (T. Lehmann) A záverečná otázka na zamyslenie a modlitbu: „Kým si TY pre BOHA... a kým je BOH pre TEBA?“ Lebo od toho sa do veľkej miery odvíjajú naše myšlienky, emócie, postoje, slová, činy...

Zambia – pohľad cez predné sklo minibusu

Ďakujem Bohu i organizátorom za tento špeciálny čas v Ugande!

Rozlúčim sa ďalším citátom – výzvou pre všetkých nasledovníkov Pána Ježiša: „Našou úlohou je prinášať živého Krista do tohto umierajúceho sveta!“

Ďakujem za vaše neustále modlitby!

S láskou, Zuzka

Modlitebne námety

Vďaky	Prosby
Neustála Božia ochrana a milosť – hlavne počas cesty do a z Ugandy. Požehnanie počas samotného pobytu – milí ľudia, krásne prostredie, výnimočný čas spolu.	Misionári pôsobiaci v krajinách Afriky – posilnenie od Pána na každý deň, istota, že ich služba ma zmysel.